Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

A čítať, synak, vieš?

Asi veľmi nie, veď na žiadnej škodovej udalosti netrvám, ale prosto jednému sa krompáče míňajú rýchlejšie. Pokiaľ to je pre teba nepredstaviteľné, lebo si ešte nevidel opotrebovaný krompáč, tak si predstav nejaký materiál, trebárs výbušninu na odstrel horniny. Benedikt je múdrejší, tak na rovnakú prácu spotrebuje výbušniny menej než Adam. Je Adamovo zlato hodnotnejšie o rozdiel v spotrebovanom materiáli (ktorý sa spotrebúva v procese výroby, a nie je obsiahnutý vo výslednom produkte)?

To si si ale v argumentácii moc nepomohol. Síce neviem, ako SZČO (pre Čechov OSVČ) zlatokopovi pomôže, že si to sám pre seba označí ako škodu, beztak mu to nikto nepreplatí, ale hlavne v tomto prípade je to úplne jedno.
Trošku si to zmeníme, Adam je mantavý, a mláti krompáčom do kameňov namiesto medzi ne, tak za dva týždne omláti (amortizuje) jeden krompáč, zatiaľ čo Benediktovi vydrží dva mesiace. Je teda Adamove zlato hodnotnejšie o rozpočítanú cenu tých krompáčov spotrebovaných navyše?

Už si dneska minul štyri kotúče,
Čo s tým robíš, Bacigala, do púče?!

Ak spotrebované náradie nie je nákladom (schválne používam príklad SZČO zlatokopov, aby si tam nemohol pchať nejakú nadhodnotu a vykorisťovanie, ale len reálne náklady), tak mi vypíš, čo sú náklady na vykopanie zlata?

A alternatívne náklady času do nákladov nerátaš? Keby nekopal zlato, tak by mohol hocikedy ísť robiť k pásu do Volkswagenu za 10€ za hodinu (a keby trošku pohľadal, našiel by prácu aj za viac), takže hodinou kopania stratí tých 10 €, a je len na ňom, či vykope viac. A tieto náklady obetovanej príležitosti do toho (pri zlatokopovi ako SZČO) rátať musíš, inak ti budú vychádzať nezmysly.

Alebo iný príklad, Adam aj Benedikt nakopú rovnako zlata za jednotku času, ale Adam je nešika, a každý deň zlomí jeden krompáč (t.j. jeho denné náklady sú vyššie o cenu krompáča). Takže Adamovo zlato nakopané za deň má vyššiu hodnotu oproti Benediktovmu o cenu krompáča?

Majme dvoch rovnakých zlatokopov, rovnako veľa zjedia, aj všetko ostatné je rovnaké, ale jeden je 2x šikovnejší, zlatokop Adam vykope gram zlata za hodinu a Benedikt 2 gramy za hodinu.
Chceš tvrdiť, že gram Adamovho zlata má 2x takú hodnotu ako gram Benediktovho zlata? Ako vážne?

Toto je veľmi statický pohľad, berúci do úvahy to, ako to funguje teraz, a že sa firmy nepúšťajú do netrhovej súťaže. Ani veľké firmy (minimálne v civilizovanejšej časti sveta) si dnes nebudujú vlastné armády, ani neskupujú pozemky a pod., lebo za súčasného stavu im to na nič nie je, štáty by im v budovaní armády zabránili (aj vďaka princípu, že kapre si rybník nevypustia, preto to spojenci nedopustia ani v slabých štátoch ako je ČR, pokiaľ by to pre nich bolo rizikové, nanajvýš nechajú nejakých wagnerovcov - ktorí sú tiež súkromnou armádou len obmedzene - robiť bordel v prdeliach sveta ako Mali) a vlastníctvo pozemku (v bežnom zmysle slova) nemá tie fajné účinky, ako by údajne malo v ankape.

Je však ilúziou si myslieť, že pri neexistencii mocenských monopolov by sa ekonomicky najsilnejšie subjekty nesnažili ten monopolný mocenský vplyv vytvoriť, lebo výber daní je (ak je malá pravdepodobnosť, že ich niekto porazí a nahradí) veľmi dobrý a trvalý zdroj príjmu (ku ktorému vlastne žiadni zákazníci treba nie sú, aspoň podľa tvojho naratívu, že štát poskytuje len zlé služby).

A k tej bájke o masovom odlive zákazníkov od Googlu, ak by urobil niečo šialené:
- čo by to malo byť? Čokoľvek by dokázali rozmazať ešte lepšie než Rusi svoje vyčínanie v Buči (koľko % populácie ČR/SR im fandí doteraz, hoci z nefandenia im neplynú nijaké potenciálne straty na rozdiel od nepoužívania produktu, ktorý je inak výhodný, lebo inak by taký podiel na trhu nezískal)
- a kam by tí zákazníci išli? Azda k Applu? A keby Google robil masakre v južnej Afrike a Apple v strednej, čo spravíš?

3. A prečo sa tam teda ľudia prirodzene nesprávajú podľa NAPu? Je to tak zložitý koncept, že bez jeho evanjelizácie naňho sami nedokážu prísť? Alebo ho azda, blbci, omylom nepovažujú za pre seba výhodný?

Dobre, dajme tomu (ale i tak, nemáš nijaký prechodový mechanizmus k anarchii, ktorý by akékoľvek takéto entity do veľkej miery nezachoval, okrem doparu meteoritu a pádu späť do doby kamennej). A taký Google vznikol ako dôsledok čoho? Tiež mu pomáhala štátna regulácia?

Iste, Google momentálne nepoužíva násilie, lebo to v súčasnom zriadení nepotrebuje. Ale koľko samopalníkov by si vedela v prípade potreby zajednať v anarchii veľká korporácia a koľko ty? Odhliadnuc od toho, že by sa (pravdepodobne!) na základe Urzovej dogmy "válka je drahá" málokto púšťal do boja za záujmy nejakého nepodstatného jednotlivca hoc aj proti porovnateľne silnému protivníkovi...

Síce Šašián trepe často hovadiny, ale v tomto má pravdu. Tie najsilnejšie mocenské entity sa dohodnú, aby medzi sebou nemuseli bojovať, na rozdelení kompetencií, čo je najjednoduchšie na územnom základe, a tým sa stávajú štátom, aj keď si tak nehovoria.

Podobne ako mnohí vrátane Urzu zjavne razíš argumentáciu "nevieme, ako by to bolo, ľudia by sa nejako dohodli" a zároveň "toto by sa v ankape nestalo".

Juhoamerické drogové kartely alebo iné zločinecké organizácie tiež vznikli kvôli centralizácii a monopolizácii? Veľa šťastia v boji proti nim!

A niekto už za násilie považuje, keď naňho v krčme "blbo čumíš". Každý štartuje pri niečom inom, ale reč bola o majetkových právach...

"Pokud nekomu vyhrozujes, porusujes jeho majetkova prava."

Ten majetok teda utrpí riadnu škodu, keď započuje tie vyhrážky. Dáš kontakt na svojho dílera? Mocný matroš!

Pravda, ale niekedy s tým neviem prestať. Ale keď dáva najavo, že svoju predstavu o fungovaní dnešného trhu práce asi načítal u Charlesa Dickensa, tak sa to jednoducho nedá.

Nechaj tak, viac už vysvetľovať by bolo zbytočné...

Nie ležiaky, ale produkty, ktorých jednotková predajná cena na trhu je momentálne nižšia, než náklady prepočítané na jednotku produkcie. Fabrika má fixné náklady (napríklad mzdy!), ktoré by mala, aj keby nič nevyrábala (a vtedy zamestnanci dostávajú plat za nič!).

Ak podnikateľ má peniaze a nedá ich zamestnancom, ktorým dlží, je to pravdepodobne zločin. Ale zase tak jednoduché to nie je, napríklad môže potrebovať tie peniaze na rozbeh novej výroby, ktorá má šancu dostať firmu opäť do zisku - keď by to rozdelil zamestnancom, tak to môže zavrieť a ďalej už nedostanú nič.

"pri bankrote sú zamestnanci až na konci fronty čakateľov na peniaze"
Nie je pravda, viď https://openiazoch.zoznam.sk/cl/150018/Krach-firmy-Kto-pride-o-vsetko-a-kto-zarobi/

Nie ležiaky, ale produkty, ktorých jednotková predajná cena na trhu je momentálne nižšia, než náklady prepočítané na jednotku produkcie. Fabrika má fixné náklady (napríklad mzdy!), ktoré by mala, aj keby nič nevyrábala (a vtedy zamestnanci dostávajú plat za nič!).

Ak podnikateľ má peniaze a nedá ich zamestnancom, ktorým dlží, je to pravdepodobne zločin. Ale zase tak jednoduché to nie je, napríklad môže potrebovať tie peniaze na rozbeh novej výroby, ktorá má šancu dostať firmu opäť do zisku - keď by to rozdelil zamestnancom, tak to môže zavrieť a ďalej už nedostanú nič.

"pri bankrote sú zamestnanci až na konci fronty čakateľov na peniaze"
Nie je pravda, viď https://openiazoch.zoznam.sk/cl/150018/Krach-firmy-Kto-pride-o-vsetko-a-kto-zarobi/

Si ma samozrejme nepochopil. Iste, že továreň môže existovať bez toho, aby ju vlastnil kapitalista. Ale princípy, na ktorých funguje, boli vynájdené v kapitalizme, a bez veľkých zmien boli zavedené aj do socializmu. A tam, kde sa zaviedli zmeny (napríklad, že sa nevyrába to, na čom je najväčší zisk (lebo je po tom najväčší dopyt), ale to, čo rozhodlo politbyro), tam to typicky najviac škrípalo. A že v Československu priemysel, kedysi v top 10 sveta, čoraz viac zaostával za kapitalistickým Západom, bolo zjavné.

Tri fázy budovania socializmu a jeho konkurencie voči kapitalizmu:
1. dobehnúť a predbehnúť
2. udržať krok
3. nestratiť stopu

(to, že si úplne odignoroval časť o tom, že aj socialista berie nadhodnotu, to už ani komentovať nebudem)

"Zabíjení novorozenců je nepřípustné, poněvadž se z nich dají v budoucnu vycucat daně a zisk."

Pičovina, neprípustné je preto, lebo je na tom zhoda v spoločnosti, a táto zhoda je založená na zvieracích inštinktoch, spôsobujúcich, že (minimálne mimo časov hladomoru) sa malé deti prevažnej väčšine populácie zdajú roztomilé a ekluje sa im ich zabíjať.

"No veď načo im majiteľ káže vyrábať výrobky na ktorých má stratu?"

Napr. marginálne náklady vs. marginálny zisk, takže pokiaľ ich nechce rovno vyhodiť, je lepšie vyrábať stále so stratou na jednotku produkcie, ale menšou celkovou stratou, než keby nerobili nič, dúfajúc, že v budúcnosti sa situácia zlepší?
Alebo je produkt už vyrobený, ale sa ukázalo, že sa ho nepodarí predať za plánovanú cenu? atď. atď.

"pri problémoch letia prví"
A kto by mal letieť iný, keď sú všetko len zamestnanci? Či sa má defenestrovať majiteľ a nechať zamestnancov robiť si tam po svojom? Každopádne to platí možno pri nízko kvalifikovaných zamestnancoch, prípadne agentúrnych pracovníkoch, čo de iure jeho zamestnanci nie sú, a to tiež len v časoch vysokej nezamestnanosti, keď pred bránami čakajú kopy záujemcov o prácu (to už nie je pravda ani na východnom Slovensku, ak zamestnávateľ hľadá ľudí, ktorí nepijú, nekradnú, prídu každý deň do práce a aj niečo urobia).

Keď zamestnávateľ (myslí sa veľká firma, nie malá dielňa, kde majiteľ rozumie všetkému, čo tam robia, a zamestnanci v zásade len vypomáhajú zvýšiť množstvo produkcie, lebo majiteľ má len jedny ruky) prepustí odborníkov na pozíciách, ktoré priamo súvisia s tým, čo daná firma robí, tak to v zásade môže celé zavrieť (a zamestnanci poletia ešte horšie), lebo už to nebude schopný neskôr opäť rozbehnúť...

"Nebyť na kapitalizme založeného priemyslu, mal by som sa omnoho lepšie."

Nebyť na kapitalizme založeného priemyslu, pravdepodobne by si väčšinu času pracoval na poli a tvoja životná úroveň by za veľa nestála.

Boľševický socializmus v priemysle minimálne v ČSSR z veľkej časti zdedil kapitalistický koncept podnikov a ich riadenia - o.i. zamestnanci stále dostávali mzdy - akurát tú "nadhodnotu" si nepchal do vrecka továrnik, ale štát (t.j. akoby 100%-né zdanenie zisku), ktorý to tiež nerozdeľoval zamestnancom, čo ju vyprodukovali, ale všetkým v štáte, aj tým, čo sa na nijakej produkcii nepodieľali (napr. papalášom). Bez predošlého kapitalizmu by socialisti ani netušili, ako má taký podnik fungovať.

Manipulatívne na tom je to, že výraz "v chudobe" má v bežnom jazyku význam, ako že dotyčný trpí nejakou existenčnou núdzou, hladom, nemá stabilné bývanie a pod. A tak typicky človek, čo mal veľkú firmu, dnes nekončí - preto tvoja otázka je akoby rečnícka, očakávajúca odpoveď "jasné, máš pravdu, žiadny veľkopodnikateľ neskončil v chudobe". Ale to je vlastnosťou dnešnej blahobytnej ekonomiky, na rozdiel od ekonomickej krízy pred 100 rokmi v hlade nekončí nielen fabrikant-bankrotár, ale ani zamestnanec, ktorý "skončil na dlažbe"...

Ak mal niekto miliardu, a teraz má milión, tak nepochybne výrazne schudobnel. I keď mu v absolútnych číslach predsa len dosť zostalo.

A prečo by zamestnanci teda mali dostávať plný plat, keď majiteľ schudobnieva, a musí im platiť zo svojho majetku? Keby nebolo tej tzv. nadhodnoty (tá sa v skutočnosti v Marxovi obkecáva veľmi zložito, nie je to presne to, ako to definuješ ty), tak by už pri prvých problémoch zamestnanci leteli na dlažbu, lebo by ich nebolo z čoho platiť.

Samozrejme, že komoušsky zmýšľajúcim pracujúcim by sakra vyhovovalo mať svoj kľud a istý plat, a ešte aj brať všetko tomu, kto sa organizáciou ich práce pričinil aj o to, že ich príjem je vyšší, než by mali sami, keby každý robil sám na seba. Viď napr. Baťove továrne vs. jednotliví obuvníci. Nebyť na kapitalizme založeného priemyslu, mal by si v lepšom prípade jedny slušné topánky, v horšom dreváky.

Myslím, že Nokia bola akciovka, tak schudobnel každý držiteľ akcií. "Skončiť v chudobe" je veľmi manipulatívny termín, v dnešnej dobe niečo také nehrozí ani bankrotárom (pred 100 rokmi to bolo oveľa horšie). No trebárs Darl McBride, ale toho aj tak nebudeš poznať.

Jemu to určite jedno nie je.

Bankrotom alebo iným úpadkom často končia aj veľké firmy, žiadna nemá istotu. Kde je dnes čo ja viem Nokia?

Aj bezdomovci sú z veľkej časti na ulici kvôli svojmu presvedčeniu, že sa nikomu nechcú podriaďovať, ale potom nech sa nesťažujú. Aj tak si myslím, že to je ako z tej bájky o líške a hrozne - "aj tak je byť kapitalistom kyslé".

To, čo tu píšeš o kapitalistovi (tučnom pánovi továrnikovi), platí len za situácie, že pekáreň (fabriku) zdedil či dostal darom už v rozbehnutom stave vrátane dlhodobých odberateľských kontraktov.

Na rozbeh podnikania (keď už neuvažujeme o rozširovaní podniku) si ten kapitalista typicky berie úvery, a pokiaľ správne neodhadne biznis plán, alebo dôjde k neočakávaným udalostiam (vojna, covid, osobné problémy,...), tak kľudne môže skrachovať a skončiť v dlhoch, a bežne sa to deje.

Keď je to také jednoduché, prečo si tiež nevezmeš úver, nepostavíš pekáreň a nezačneš inkasovať nadhodnotu ty? Z tej nadhodnoty to za chvíľu splatíš a potom sa už budeš len rehotať z limuzíny na chudákov proletárov...

Keď v tejto teórii existuje nadhodnota, tak existuje aj podhodnota?

T.j. keď sa chleby predajú za menej ako sú náklady (vrátane mzdy), tak že by zamestnanci vrátili niečo zo svojej mzdy, lebo vtedy zjavne nadhodnota je na ich strane!

4) Tak tie chleby predaj sám a nadhodnotu si môžeš strčiť do vlastného vrecka. Aha, nemáš pec, ani predajňu alebo kontakty na odberateľov. Tá "nadhodnota" je v skutočnosti odmena pre toho, čo to celé zorganizoval a vložil do toho prostriedky s rizikom, že kšefty nepôjdu tak, ako si predstavoval. Zamestnanec bez rizika zinkasoval dohodnutú mzdu a s čistou hlavou išiel domov...

Si si istý, že stále hovoríš o vlastníctve a nie o prostej držbe ("moje" v kontexte držby je to, čo mám vo svojej moci)?

Ak si čistý anarchista (t.j. nie anarchokapitalista), tak takáto definícia vlastníctva môže dávať zmysel, ale takto organizovaná spoločnosť má ešte menej sympatizantov než ankap.

A v tomto kontexte: prečo ti vlastne vadí, že štát ti niečo berie? Však to je ako tá hyena, keď si svoje neobrániš, nemáš. Všetko je v najlepšom poriadku!

A keď mi ju tá hyena vezme, už tá antilopa nie je moja? Či?

9/ mate pravdu, ze zvera je v ankape brane ako vec a nema zadne prava. ale to bylo spise pro ilustraciu, ze aj take zviera chape, čo je jeho, čize chape alespon
Zviera pochopiteľne "chápe, čo je jeho", ale už menej chápe, čo je niekoho druhého. Takže žiadne "túto antilopu som si ulovil ja, a vy hyeny budete toto moje legitímne vlastníctvo dobrovoľne rešpektovať, aj keď si odbehnem kilometer k vode"...

Taký druh ankapu, že vec je toho, kto si ju dokáže ubrániť, už v histórii existoval, a veľmi sa to neosvedčilo.

No práve.

aj v anakpe prece budu ludia kradnut a robit nelegitimne veci, tak sa to musi dat neako vyřešit...
To je príliš všeobecná otázka, keďže sa venujeme prechodu k ankapu a otázke, akým procesom sa musí k nemu prejsť, aby to bol pravý ankap, nechce sa mi toto rozpitvávať.

neviem, co vy povazujete za legitimne vlastnictvo a jak moc do historie pujdeme aby se vsechno navrailo puvodnimu legitimnemu vlastnikovi?
Ja si myslím, že by sa muselo ísť do histórie neobmedzene, čo je zas prakticky nemožné. Ale tak ako asi nie je možné nastoliť pravý ankap násilím, tak by rovnako pravý ankap nevznikol, pokiaľ by mali pravidlá na pozemkoch určovať tí, ktorí ich získali v rozpore s ankapovými pravidlami a teda vlastne nespravodlivo ťažili z útočného násilia, ktorým tieto pozemky niekto v minulosti ulúpil legitímnym vlastníkom (IMHO by toto vylučovalo aj možnosť mierumilovného nástupu ankapu, lebo väčšina ľudí (keďže nevlastnia dostatočné pozemky na to, aby na zmene pravidiel za ankapové - žiadny voľný pohyb bez súhlasu vlastníkov, atď. atď. - brutálne netratili) by za takých podmienok dobrovoľne nesúhlasila s prechodom na ankap).

No čudujem sa, že si to ešte nepostrehol.

Ankapistickému pojmu "vlastníctvo pozemku" odpovedá dnešný pojem "zvrchovanosť nad územím", teda to, čo nad pozemkami na svojom území vykonáva štát. Človek dnes síce pozemok vlastní (v dnešnom, teda pre túto debatu "etatistickom" zmysle slova), ale (a to aj v najliberálnejších štátoch) štát má nad ním svoju právomoc, platia na tom pozemku štátne zákony (a vlastník si smie stanovovať vlastné pravidlá len v rozsahu, aký mu štát povolí), operujú tam štátne ozbrojené aj neozbrojené zložky, a štát smie pozemok dokonca vyvlastniť.