Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Ak by som si mal vsadiť, tak skôr na Urzu než na teba, ale aj motyka môže vystreliť.

Ale od začiatku narážam na to, že si bol nie tak dávno vyzývaný zúčastniť sa podujatia s Urzom osobne a tam mu pred pozorným publikom položiť nejakú náročnú otázku, ale ako vždy, vyprodukoval si len výhovorky. Ani tá ústavná sťažnosť na psychiatriu sa nekonala...

Na zasieranie Stôk máš času zjavne dosť.

Opakujem, na to, aby si ty mohol niečo vyvrátiť, musel by si to najprv zjesť. Ankap priam vzdychá z tvojich ťažkých rán! (posledná veta bola sarkazmom)

Skôr by som sa pýtal, komu tým zapálením stohov pomohli? Či každé narušenie socialistického hospodárstva sa počíta?

Nič nepomôže ankapovej veci tak, ako reči o prcaní malých černoškov a dvanásťročných dievčatiek...

Ak tak nazývaš včerajší obed, tak možno.

Vyzerám snáď ako mlynár, Čechu?

Tak nejak.
Hovorí sa, že Jánošík bohatým bral a chudobným dával. Ale pravda to bude asi len z polovice.

Na to, že ťa to nezaujíma, rozpisuješ sa k tomu nejako podozrivo podrobne...

Myslím, že v prípade potreby sa dnes dá urobiť automatický preklad do češtiny na pár klikov. Tak ti radím tak učiniť a nepýtať sa sprostosti.
Google Translate:
Myslím, že v případě potřeby se dnes dá provést automatický překlad do češtiny na pár kliků. Tak ti radím tak učinit a neptat se sprostosti.

Však si mal možnosť mu to vmiesť medzi oči a nechať ho zosmiešniť sa. Namiesto toho vypisuješ traktáty a hádžeš do kanála...

Trestu za čo? A čo urobili, keď bol ten žiak prefíkaný, a na skúšanie sa pripravoval?

Alebo ešte inak, trest je podľa môjho chápania odplata za to, že niekto urobil niečo, čo nesmel, alebo neurobil niečo, čo bol povinný urobiť.

Teda poznámka za vôbec neurobenú úlohu je trestom, ale známka vyjadrujúca zvládnutie konkrétneho učiva trestom nie je (i keď niekedy sa to pri 5-ke prekrýva, príčetnejší učiteľ dá za aspoň akú-takú snahu najhoršie 4-ku).

Ak sa bavíme o povinnej školskej dochádzke, tak iste, bežné bývajú situácie, keď hodnotenie dostane raz jeden, raz druhý (napr. ústne skúšanie), ale pri spravodlivom prístupe hodnotenie dostanú skôr či neskôr všetci.
Pokiaľ trebárs učiteľ z nejakého dôvodu túto spravodlivosť porušuje ("zasadne" si na niekoho, a vyvoláva ho neúmerne častejšie), tak stále nejde o trestanie, ale o úmyselné škodenie slabšiemu, asi ako keď sa policajtom nepáčiš, tak ti dajú pokutu, že podľa nich si nemal zapnutý bezpečnostný pás (ak si ho mal, tak to nie je trest - nemá byť za čo - ale nepodložený útok). To nie je vlastnosť systému, ale exces z neho.

Aj keď budeme podmienku považovať za trest (to závisí od toho, či si trest definujeme ako akúkoľvek odplatu za niekým neželané konanie (je policajné pokarhanie trestom?), alebo ako užšie špecifikované utrpenie človeka spôsobené touto odplatou), nerozumiem ako to súvisí so školským hodnotením, ktoré dostáva každý v danej skupine, nezávisle na tom, či niečo urobil alebo neurobil (pochopiteľne, výsledok hodnotenia na tom závisí, ale nie existencia hodnotenia).

Tvoj prístup veľmi pripomína príslovie "Keď mám v ruke kladivo, všetko vyzerá ako klinec.".

Pre teba každý problém vyzerá ako spôsobený štátom, ale neberieš do úvahy, že štát tvoria ľudia a problémom sú často sami ľudia (ako vraj hovoril Stalin - "Нет человека - нет проблем!")...

Sú hlasy, že toto je dnes v zásade problém akéhokoľvek dôchodkového systému, teda aj sporenia a investovania za účelom zhromaždenia zdrojov na dôchodok.
Jednak služby, ktoré dôchodcovia (hlavne vo vyššom veku) požadujú, najmä zdravotníctvo a ošetrovateľstvo, sú náročné na ľudskú prácu (a je otázkou, či sa nebudú dať automatizovať až veľmi neskoro, viď Moravcov paradox), a teda pri nedostatku pracovnej sily budú príliš drahé. A ono aj celkovo je problém, keď je veľa zajačikov a málo kapustičky, teda veľa konzumentov a málo producentov, ale vo väčšine oborov to snáď technický pokrok bude vedieť kompenzovať.

Tak to ani náhodou.

Právo voľného prechodu krajinou je v kontinentálnej Európe tradičnou súčasťou štátnych právnych poriadkov. Proste vlastníctvo dnes nemá tie účinky ako by teoreticky malo mať v ankape.

Stačí sa zamyslieť nad dvomi teoretickými bodmi:
- aký veľký pozemok dnes vlastní mediánový človek? Obyvatelia panelákov vlastnia v lepšom prípade len nejaký malý podiel na pozemku pod ním (tým menší, čím je panelák vyšší), typicky v prepočte menej, než je výmera ich bytu...
- s akým veľkým pozemkom sa človek rodí, a aké možnosti uplatnenia by mal bez toho, aby musel uzavrieť kopec zmlúv na prechod cudzími pozemkami (pri ktorých by ťahal za oveľa kratší koniec)?

Našťastie je toto len teoretizovanie, ankapová redukcia všetkých práv na vlastnícke je nezlučiteľná s človekom. Málokto by dobrovoľne pristúpil na rešpektovanie akýchkoľvek pravidiel každého, cez koho pozemok by musel prechádzať (ja vlastniť pozemok, tak by som si tam napríklad zaviedol právo prvej noci voči každej vstupujúcej žene), a tak by zo zúfalých bezzemkov vznikli de facto zákerní lúpežníci. A snaha ich úspešne potierať vo väčšom rozsahu (teda nie že každý minifarmár si bude sám a neúspešne brániť svoj pozemoček) by poviedla de facto k vzniku štátu.

Však tá téza je len trošku učesané Norbertove vyjadrenie niekde vyššie.

"Ačkoliv na světě podle mě nenajdeš nikoho, kdo by kromě sama sebe nevlastnil vůbec nic."

A tým zase chceš povedať presne čo? Taký bezdomovec, čo vlastní starý batoh, deku a fľašu čuča, k čomu mu to je? No dobre, má slobodu trošku pod parou stráviť najbližšiu noc, ale nemôže ani trochu ovplyvniť, kam ho vlastník pozemku, na ktorom zavadzia, vyhodí, a či ho niekto bude ochotný prijať. V len mierne extrémnom prípade chcípne na hranici medzi dvoma pozemkami...

To je síce všetko pravda, ale nijako to nevyvracia tézu, že v ankape by mali nevlastníci pozemkov menej práv a slobôd než v dnešnom systéme. Pretože to, čo je útok na majetok, si jeho majiteľ definuje úplne svojvoľne.

(pomiňme teraz rôzne sporné body ako to, či je pozemok fyzickým objektom, či vlastníctvo pozemku zároveň zahŕňa práva vo vzduchu nad ním (či jazdci na vznášadlách majú reálnu slobodu pohybu), a predovšetkým, kto v polycentrickom systéme určuje, čo je koho vlastníctvo...)

Čo je ankapové na tom, vynadať zasieračovi, ktorý sa so svojou nejapnou otázkou vserie do každej diskusie?

Nezasieraj Stoky, nenaprogramoval si ich!

Nemusí byť človek ankapista na to, aby považoval pracovnú teóriu hodnoty za nezmyselnú...

Netuším, na čo by komu bolo prevádzkovať samostatný projekt na oponentúru tak okrajovým myšlienkam. Oponentúra bola trebárs v diskusiách k Urzovým článkom na D-FENS.

Ako sa hovorí: Půl pinty sraček tobě do chřtánu!

Keďže táto diskusia naozaj pripomína stoku (o.i. Jardík akosi nepochopil, že keď sa niekto minútu háda s hlupákom, hádajú sa už hlupáci dvaja), je ťažké určiť, kam najvhodnejšie prilepiť tento príspevok; snáď sem sa to bude hodiť. Tak začnime s najzákladnejším faktom:

V spoločnosti bez monopolu na násilie (ktorým môže byť ale aj kartel bezpečnostných agentúr, ktoré sa dohodnú, ako budú vystupovať voči sebe navzájom, aby obmedzili násilie navzájom a zároveň nevpustili do rybníčka nikoho, kto s nimi nebude držať basu) funkcia sudcu ako ho poznáme dnes, nemá totálne nijaký zmysel a nebude existovať! Mohli by existovať len niečo ako mediátori, ktorí by nejakým spôsobom sprostredkovali dohody medzi spornými stranami tak, aby sa obmedzilo násilie medzi nimi. Ale nejaký ekvivalent dnešného trestného práva nemôže v "polycentrickom" systéme fungovať.

Ako by pravdepodobne vyzerala spoločnosť bez monopolu na násilie, môžeme vidieť v dnešnej medzinárodnej politike. Jednak je možné použiť ostrakizačné donucovacie prostriedky (= sankcie), ale kto na to má možnosť, môže kľudne vybombiť druhého, ak to je v jeho záujme. A ako by fungoval ankapový "súd" vidíme v Haagu. Tí, čo by si najviac zasluhovali trest, robia si z toho dobrý deň. A prísnosť platí len na slabých.

Ten systém je v deficite asi tak, ako je v deficite celý štát. Akonáhle by sa nemohol štát ako taký financovať na dlh, aj na dôchodky by sa dalo dať len z toho, čo sa vyberie. Či je to cez sociálnu poisťovňu alebo z iného vrecka daňového systému, je už len technický detail.

Proste tým chcem povedať, že politici nemôžu stanoviť dôchodky ľubovoľne, ale má to rovnakú dynamiku ako výber daní, so všetkými tými Lafferovými krivkami a podobne.

"u dospělých, kteří často nabývají myšlení že oni přece ví líp než děti co mají dělat"

Ono to do určitého veku detí a od inteligencie dospelých nad pásmom debility ale platí prakticky bezvýhradne; konflikt nastáva len v tom, o aký vek ide, najmä preto, že sa to dá určiť len štatisticky a medzi jednotlivými individuálnymi deťmi sú obrovské rozdiely (a to nielen medzi osobami, ale aj medzi rôznymi "oblasťami myslenia" tej istej osoby. Z brucha príklad, čo ja viem geniálny 16-ročný matematik, ktorého nemožno pustiť samého tri zastávky autobusom, lebo by sa mu niečo prihodilo. Tam dospelý síce nevie lepšie, čo robiť v matematike, ale iste vie lepšie, ako organizovať bežný život.).

Každý právny systém (hoc aj polycentrický) musí obsahovať postup, ako definovať svojprávnosť dieťaťa. Najjednoduchšie je to vekom, aj keď niektorí jedinci tým nejaký čas trpia...

Pardon, napísal som to nepresne; druhá časť prvej vety má znieť "tým, že v tom systéme nie sú uložené nijaké majetky, nemôžu sa tie majetky ani stratiť"

"V průběžném systému žádné bohatství nevzniká"

To je z určitého pohľadu ale aj výhoda - tým, že v tom systéme nie sú uložené nijaké peniaze, nemôžu sa tie peniaze ani stratiť. Teda príjem dôchodcov ide ruka v ruke s vývojom ekonomiky. Keď sa pracujúci ľudia budú mať na hovno, budú sa mať na hovno aj dôchodcovia. Keď bude ekonomika produkovať dostatok statkov a služieb, bude ich dosť aj pre dôchodcov.

Pokiaľ by došlo k nejakej čiernej labuti (napr. vojna, ale aj rôzne veci, čo si nevieme vopred predstaviť), tak sa môže stať, že dôchodcovia či ľudia na prahu dôchodku prídu o všetko, z čoho mal pochádzať ich dôchodok, a nik im to už nevráti. Zatiaľ čo ekonomika ako taká sa po určitom čase oklepe, a priebežným systémom z nej začnú ťažiť aj dôchodcovia.

1. Odpoveď si dostal. Keď nechápeš, tak si prehral.

2.1. Správne, je to presne ten istý mechanizmus ako obrana vo vojne, jednanie niekoho bude potlačené legálnym násilím. Síce je to z právneho hľadiska úplne niečo iné, ale však niekedy slovíčkarime, niekedy slovíčka ignorujeme, ako sa hodí. Druhá tvoja prehra.
2.2. Analógia je správna, infekčný chorý človek je v izolácii/karanténe len kým ohrozuje svojou infekčnosťou okolie (resp. do momentu, keď je isté, že už neohrozuje). Ďalšia tvoja prehra.

3.1. Pochopiteľne, lebo pre zdravých je namiesto psychiatrie basa. Asi taký rozdiel, že autá sa opravujú v autoservise, zatiaľ čo vlaky v depe. Zase si prehral.
3.2. A ten stav v UK, že môžu nedobrovoľne liečiť aj tých, čo nie sú nebezpeční, to je teraz akože dobre, či špatne? Ak si názor na psychiatriu náhle nezmenil, tak to je argumentácia "tu je to zlé, lebo inde je to ešte horšie". Zase prehra, už piata.

Ostatné veci nebudem komentovať, lebo sú výplodom, slušne povedané "alternatívneho myslenia" (namýšľať si o sebe, že ja som tým správnym držiteľom pravdy a všetci ostatní sú blázni... no, síce to z diaľky znie ako niečo, čo zažíval trebárs taký Semmelweis, ale ten niečo reálne robil a nie len hádzal popísané papiere do miestnej stoky... a tipujem, že sebavedomie tiež nemal až tak nabubrelé).

Len k 2 - to je zase totálny šašiánsky nezmysel. Toho s tou kultúrou kiahní (neštovic) nešupnú do izolácie aj s jeho skúmavkou a nebudú čakať, kým sa tá kultúra "vylieči", aby ho mohli pustiť. To je technicky aj právne úplne iný mechanizmus.
Ale zdá sa, že na niečo si predsa len "kápol", je to čiste otázka ohrozovania okolia, preto sa nedobrovoľne liečia len nebezpeční pacienti. Už ti to trochu dáva zmysel?
(áno, prístup by mohol byť aj taký, že by sa nebezpeční len izolovali od okolia bez liečby, teda zostali často aj doživotne zašití v nejakom blázninci, ale konsenzus v spoločnosti je, že liečba je prospešnejšia pre všetkých; dobre zaliečený pacient môže zostať na slobode len s ambulantnou liečbou)