Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

To síce musí, ale nie všetci budú ozbrojení, mať ozbrojený doprovod, na ulici plnej ľudí a zastúpení agentúrou silnejšou než útočník (ankap nemá, resp. nemal by, keby existoval, nijaké vstavané procesy, ktoré by zabezpečili, že všetci budú ozbrojení, mať ozbrojený ...atď.; ostatne, toto všetko môže, ale nemusí, človek mať aj v štáte, plus je k tomu inštitucionálne vymáhanie práva).

Takže na všetkých tých slabších bude páchané násilie beztrestne?

Neefektivita sa musí posudzovať relatívne - voči čomu je niečo neefektívne.

Prečo asi ľudia "plytvajú" toľko peňazí, aby získali bitcoin či zlaté šperky, keď by mohli "bez plytvania" mať oveľa lacnejšie nejaký čo ja viem dogecoin alebo oceľové šperky? A nie je to vlastne jedno, keď do toho dávajú, opakujem, svoje legálne zarobené prostriedky?

To je ale úplne jedno, záujem nie je o nejakú všeobecnú jednotku bezhotovostných peňazí, ale konkrétne bitcoin (a je to jedno prečo). Rovnako sa dá namietať, že šperk sa dá vytvoriť rádovo lacnejšie, načo zlato, keď chirurgická oceľ je tiež dosť dobrá - ale záujem je o zlaté šperky, a tomu odpovedá aj ich trhová cena. Tak ako záujmu odpovedá trhová cena bitcoinu (teda nie niečo, čo si niekto vycucal z prstu, ale to, za koľko sú ľudia ochotní kupovať) vs. rôznych iných kryptomien.

Aký je dôvod podľa teba "neefektívnej" ťažby? To je v tomto kontexte úplne jedno. Trhový dopyt je o bitcoin, a ten má také a maké vlastnosti. Keby sa bitcoin mal ťažiť inak, nebol by to už dnešný bitcoin, a keby mala babka gule, bola by dedko.

Pokiaľ ten, kto bitcoin ťaží, za elektrinu platí legálne nadobudnutými peniazmi, nemá ťa to čo trápiť. Keď sa vyhrieva veľký bazén v aquaparku, tiež to objektívne žerie zdrojov ako krava, to je tiež plytvanie, či nie?

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003.
plytvať nedok. nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať, mrhať: p. materiálom, peniazmi, silami

Z tejto definície podľa mňa vyplýva, že nemožno za plytvanie považovať výrobu niečoho prostredníctvom najefektívnejšieho známeho postupu, najmä pokiaľ je niekto ochotný tento produkt kúpiť za cenu porovnateľnú s nákladmi na tento spôsob výroby.

Plytvanie by bolo napríklad, keby sa niečo bez rozumného dôvodu vyrábalo menej efektívnym spôsobom, než je možné (a to je tiež veľmi subjektívne, lebo trebárs ak momentálne nemám na bager a musím kopať ručne krompáčom a lopatou, tak síce to robím z globálneho pohľadu neefektívne, ale pre mňa najlepšie, ako viem). Zaujímavé je ale, že v našej debate pred pár mesiacmi si faktor plytvania vo svojej teórii vôbec nespomínal, a proste si definoval, že hodnota sa v zásade rovná nákladom, a z toho potom vychádzali nezmyselné dôsledky.

Naopak, ty do svojej údajne objektívnej teórie zakomponovávaš celú kopu subjektívnych odsudkov - zdá sa ti, že je spotreba zdrojov na výrobu bitcoinu nezmyselná, tak to prehlásiš za plytvanie. Ale zjavne niekomu inému sa to ako plytvanie nezdá, keď je ochotný kúpiť výsledok tejto činnosti aj za takúto vysokú cenu.

Keďže náznaky zjavne nechápeš, skúsim vysvetliť, v čom je analógia môjho príkladu k bitcoinu.

Objekt "bitcoin" (hoci nehmotný) je nejako konkrétne definovaný. Proces (algoritmus), ktorým sa získava ("ťaží"), je známy, a nie je (dnes) známy nijaký efektívnejší postup, ako "bitcoin" získať. Tým sa myslí to, že dnes (ak si to dobre pamätám) energeticky najefektívnejší spôsob je použiť na to špecializované ASICy, oproti behu daného algoritmu (= postupu výpočtu) trebárs na univerzálnom procesore architektúry x86. A prakticky každý používa tento dnes najefektívnejší postup - kde je tam teda to plytvanie? Existujú iné kryptomeny, ktoré majú energetickú náročnosť ťažby nižšiu, ale tie nie sú "bitcoin", a nie je o ne medzi ľuďmi taký záujem ako konkrétne o "bitcoin".

Spätne k tej analógii - ak sa trebárs zlato nachádza len v tvrdej hornine, budú sa pri jeho ťažbe lámať krompáče výrazne rýchlejšie, než pri ťažbe trebárs hnedého uhlia. Ale povedal by si preto, že ťažba zlata (o ktorú, a jej výsledok, je napriek jej náročnosti záujem) je plytvanie?

(ale obávam sa, že som si na dnes zásobu hrachu už skoro vyčerpal...)

Ako sme už mnohokrát poukázali, slabinou tej tvojej teórie hodnoty je to, že aj keď sa zaklína objektivitou, obsahuje nekvantifikovateľné (nevyčísliteľné) parametre. To, že je niečo plytvanie, určí kto?

To sme už riešili s tým neschopným zlatokopom, čo príliš láme krompáče. Koľko sú tie "správne náklady", teda koľko krompáčov sa môže spotrebovať na kg vyťaženého zlata, aby to ešte nebolo plytvanie? A čo ak všetci schopnejší zlatokopi odídu do dôchodku, zmení sa tento parameter "správne náklady na krompáče" (v jednotkách "kromp./kg") nejako? Už to nebude plytvanie ak nikto nebude schopný kopať s menšou spotrebou krompáčov?

Nemám dojem, že by si obyvatelia toho mesta nakupovali šerifov na voľnom trhu, a že by si mali jednotlivci možnosť vybrať a zaplatiť šerifa pekne polycentricky podľa vlastného výberu.

V tom meste si proste časom ustanovili vlastnú mocenskú hierarchiu, teda istú formu štátu. Niečo ako autonómne územie v rámci nadradeného štátu.

Pokiaľ pes môže mať oči a pokiaľ ľudské oči sú oči, prečo teda šašiánove ľudské oči nie sú očami na psovi a prečo šašián nie je pes?

Mám za to, že o.i. práve táto nutnosť "riešiť pri každej transakcii, či to nie je podvod" (to, že tu už nikto nič negarantuje - https://www.youtube.com/watch?v=glzaIzanKBg ;-) ) je jednou zo zásadných neefektivít teoretického plne decentralizovaného systému, kvôli ktorým mu čiastočne centralizované systémy (predovšetkým, ale nielen, kapitalizmus v štáte) dávajú na frak (resp. dali už v momente, keď by tie prvé skúšali vzniknúť).

Odporúčam obmedziť sa v historických fabuláciách na Island, o tom každý vie guľové, ako to tam vyzeralo, tak možno že to bolo aj niečo ako ankap... teda až do doby, než sa nejakí dvaja chovatelia ovcí náhodou stretli na tej istej peknej pastvine.

Nevydržala by v súčasnej spoločnosti, kde existuje určitá ochrana "duševného vlastníctva". Čo by sa legitímne smelo urobiť proti takej falošnej pobočke v ankape, keby ju prevádzkoval niekto "na svojom a za svoje"?

Ty teraz imituješ evanjelizátorov ankapu alebo si len priveľa požil?

Keď poviem ja "Rothbardove hambáče sú plné hovien!", tak je to založené na mojej vlastnej reputácii - ak som neznámy človek, tak moje výkriky budú brané ako nejaký môj osobný prejav nespokojnosti s onou reštauráciou, ale nebudú mať veľký dosah. Keby to vyhlásil čo ja viem Pohlreich (teda osoba s vysokou reputáciou v príslušnej oblasti), tak by to malo dosah veľký, a preto by to malo potenciál spôsobiť veľké škody - a preto je také konanie, ak sú to lživé vyhlásenia, v súčasnej spoločnosti trestné. Na druhej strane ale ten Pohlreich zároveň riskuje svoju reputáciu, teda ak sa preukáže, že hovorí lži či nezmysly, jeho recenzie reštaurácií nebudú už brané vážne - teda je tu istá samoregulácia.

Takže samotné uvádzanie do omylu lžou je tiež zavrhnutiahodné konanie, ale falšovanie značky je voči tomuto oveľa nebezpečnejšie, lebo falšovateľ nielen že neručí svojou reputáciou, ale po prvé falošne ťaží z cudzej reputácie a po druhé cudziu reputáciu ničí.

Ak to, že niekto varí sračky, je pravda (samozrejme podané nejakým serióznym spôsobom, ako tí youtuberi, čo natočili majiteľku hogofogo pražskej reštaurácie, ako nalieva Braník z PET fľaše), tak to síce "ušlý zisk" je, ale akosi intuitívne cítime, že k nemu došlo "legitímne".
Ak je to, že niekto varí sračky, neoveriteľné, tak to je sporná vec - ale určite by takýto varič mal kontaktovať Andreja Babiša, či tento tajný recept nekúpi. Lebo vyrábať lacné sračky tak, aby sa nedalo overiť, že to nie je luxusný produkt, je snom každého producenta!

(ale inak je to zaujímavý rozpor v urzistických teóriách, ak niekto nebude emitovať fotóny z nápisu s mojím menom na môj pozemok, nemôžem mu nič, ale zároveň bude hlavným nástrojom trhu ostrakizácia. Len teda ako zistiť, koho ostrakizujem, keď bude môcť hocikto vystupovať pod menom kohokoľvek iného a nebude to agresia...)

Bez náhrady môže konfiškovať majetok jednej konkrétnej osobe ktokoľvek, kto má dostatočnú moc. Či so štátom, alebo bez neho.
Majetok sa proti vôli pôvodného vlastníka konfiškoval už za Kopčema s Mamutíkom.

Mne zmysel dáva, ale len ako teoretické cvičenie, je prakticky nepoužiteľný v ľudskej spoločnosti. S výnimkou situácie, keď skupinka dobrodruhov dorazila na novú neosídlenú planétu.

Dobrovoľnosť si rôzni ľudia definujú rôzne. V zmysle ankapovej definície sa aj ten malý černoško nechal oprcať do análu dobrovoľne.

Nemyslím si. Ja toľko času na rozmýšľanie o psychiatrii rozhodne nemám...

Ty si ale len (chybne) myslíš, že nejaké tvoje plkanie na stokách (nič iné si zatiaľ nepredložil) bude mať nejaký "impakt"...

Pri troške príčetnosti by si namiesto silných rečí napísal "vymyslel som niekoľko argumentov, ktoré v budúcnosti možno zasadia tvrdé rany psychiatrii". Síce by to bolo tiež prehnané očakávanie, ale nebolo by "celkom zjavne neprimerané".

Len tá psychiatria si ich akosi ešte nevšimla...

A inak neviem, kde si vlastne vycucal tie svoje teórie.

Český NOZ:
§ 675
Manželství nemůže být uzavřeno mezi předky a potomky, ani mezi sourozenci; totéž platí o osobách, jejichž příbuzenství vzniklo osvojením.

Kde tam máš niečo o matrike? Kde je "Pokud je biologický sourozenec či potomek dán k adopci, je z pohledu práva na něj nahlíženo jako na nepříbuznou osobu"??

A riešiš to preto, že by si si chcel vziať adoptovanú sestru, alebo len preto, aby sa našla akákoľvek chabá palica, ktorou je možné búchať do štátu?

Viac ankapu do ohovárania (pomluv), incestu a detského sexu! Najlepšia propagácia ankapu je ukazovať, ako by v ňom išli veci, ktoré sú tabu vo väčšine ľudských komunít, a to aj bez štátu...

Jeden môj kolega kdysi, keď ešte podnikal v inom obore, dostal pokutu za to, že sám seba (ako zamestnanca jednomužnej firmy) v nejakom termíne nepreškolil z BOZP.

Niet lepšej reklamy pre ankap, než výkriky tohto druhu.

Hladný černoško pre každého nadržaného Helmuta!

Naopak, štát tie ťažké drogy (alkohol/nikotín) nie povolil, ale zatiaľ nezakázal. To je dosť veľký rozdiel - mnoho vecí je tak ako je z "historických dôvodov". Dnes by snáď neprešiel celou schvaľovacou procedúrou ani obyčajný Paralen.

"spolecenska skodlivost je nulova"

To možno tak v tvojej predstave tvojho fiktívneho súkromného lesa - v súčasnej spoločnosti, ktorá je na určitom prerozdeľovaní daní závislá, je to naopak naozaj spoločensky a nie len "individuálne" škodlivý čin.

Iste, ale je tu zásadná otázka, či tie vychvaľované ideály a lepšie možnosti sú naozaj reálne aplikovateľné plošne pri porovnateľných nákladoch.

Za peniaze aj v Prahe dom, ale nemôžu ho mať všetci.

"hodně tragické", to je zjavne hodnotenie rozmaznaného bohatého človeka z prvého sveta...

A dokážeš mi to aj vysvetliť, alebo ma len poľutuješ?

Umožňuje. Niektorým. Nechápem len jedinú vec: prečo si myslíš, že medzi nimi budeš práve ty.

I tak nič neprekoná svojho času chudáka Urzovho černoška, čo sa umierajúc od hladu nechá za pár drobných nakladať do análu starým Helmutom, označujúc to za "zvyšuje svoj úžitok"...

Ak má mať medvedí príklad nejaký vzťah k ľudskej spoločnosti, tak to môže popisovať len situáciu toho islandského tzv. ankapu, ktorý v skutočnosti nebol anKAPom, ale len anarchiou ako takou, ktorá existuje v prostredí s minimálnou hustotou populácie (nech by bolo medveďov na Slovensku hoc aj 5000, čo asi nie je, je to o tri dekadické rády nižšia plošná hodnota než u ľudí).

T.j. pokiaľ sa mladý medveď vie uživiť sám, na nejaké povolenie k páreniu môže prdieť, lebo nemajú medvedie zákony, ani inštitúcie, čo by nejaké nepovolenie k páreniu na základe veku či vyspelosti mohli vymáhať. A to je de facto tak aj u ľudí, pokiaľ sú niekde v sibírskej, saharskej či nejakej podobnej pustine, ktorá je síce formálne súčasťou nejakého štátu, ale ten nemá záujem či schopnosť niečo v danej lokalite vymáhať...

"deset let, kde to už ty děti naprosto evidentně posoudit dokážou"

Tak to ani zďaleka nie všetky. Kedysi som o tom počul rozprávať nejakého psychológa - deti dospievajú rôzne rýchlo, povedzme že polovici by možno stačila hranica nejakých 12-13 rokov (ostatne 12 rokov bývala kedysi hranica na legálny vstup do manželstva aj v západnej kresťanskej Európe), ale druhá polovica by zostala veľmi zraniteľná. Tak tých 15 rokov je taký kompromis, že už prevažná väčšina dostatočne (v tejto veci) dospelá je. Myslím, že obmedzením trtkania detí sa nikomu veľká škoda nestane, a takáto regulácia by sa mala odbúravať až niekedy medzi poslednými.

Aká dlhá teoretická diskusia sa dá viesť o rozprávke, kde je to, ako sa subjekty správajú, možné nadefinovať ľubovoľne...
Niekedy mi však teoretické pojednania o ankape pripadajú veľmi podobne, len rozprávkové postavy nie sú modré, ale vo farbách a tvaroch ľudí.